„Chceš sa staviť, že chytím Chrisa Martina
za zadok a jeho ochranka ma neuvidí?“ tichý hlas sa mi ozval tesne pri
uchu, čo ma pomerne vystrašilo a zároveň rozosmialo.
„Mama!“ otočila som sa na ňu
s predstieraným pohoršením. „Chceš, aby nás odtiaľto vyhodili?“
„Ver mi zlatko, Chris by ma nevyhodil,“
mávla rokou, akoby hovorila o starom známom, nie o frontmanovi
Coldplay. „Navyše sme VIP,“ žmurkla na mňa. Obe sme boli mierne červené od
skákania, tancovania a kričania na koncerte, ktorý sme práve absolvovali.
Živej hudbe sa nemohlo nikdy nič vyrovnať.
Človek by mohol povedať, že je smutné vodiť si mamu na koncerty. Potom
ale ešte nespoznal moju mamu. Výzorom skôr pripomínala staršiu sestru, vlastne
sa tak aj chovala. Jedine ona a otec vedeli, že som dostala „brigádu“
v časopise, ktorá nám zaplatila polovicu prerábania v dome. Lebo ako
sa ukázalo, otec potreboval vírivku, mama novú kuchyňu a spálňu, nuž a ja
som si prerobila izbu.
„Ak chceš niekoho chytať za zadok, tak
tamtoho čiernovlasého fešáka,“ ukázala som smerom k vysokému opálenému
chlapcovi, ktorý sa rozprával s ochrankárom.
„Musím uznať, že máš vkus,“ súhlasne
prikývla mama. „Si po mne zlatko. Choď a vylej naňho vodu.“
Do
ruky mi dala otvorenú fľašu s minerálkou a sotila ma smerom
k chlapcovi.
„Za chvíľu sa máme stretnúť s celou
skupinou, nebol by to dobrý nápad,“ pokrútila som hlavou. Mama vždy
hovorievala, že najlepší spôsob ako zistiť či je muž „vhodný“, je vyliať naňho
akúkoľvek tekutinu. Doslovne.
Ak zareaguje agresívne, rovno mu môžete
povedať zbohom. Naopak, mierna reakcia je dobrým znamením. Nič vám nebráni
zobrať sa, mať kopec detí a postaviť si niekoľko domov na pobreží.
Rozhodne to nemusí byť v tomto poradí. Teda, moji rodičia to nedodržali.
Najprv mali mňa, potom sa zobrali, no a nakoniec si postavili aj ten dom,
hoci to nie je žiadna vila na pláži.
„Zlatko, ty nemáš vôbec žiadny cit pre
romantiku,“ pokrčila nado mnou plecami. Vzápätí sa rozžiarila, keď zbadala
niečo za mnou.
„Myslím, že vidím nejaké jedlo, hneď som
späť,“ rozbehla sa preč skôr než som mohla niečo namietať. Darmo sa hovorí:
„Aká matka, taká Katka.“
Priložila som si hrdlo fľaše k perám a pritom sa začala otáčať,
a hľadať vrchnák. Zvládnem predsa dve veci naraz. Aspoň som si to myslela,
keď do mňa niekto zozadu vrazil. Ruka sa mi mierne pohla, čo stačilo na to, aby
sa voda z fľaše roztiekla na moje čierne tielko. Studená voda ma zasvätila
do šokovej terapie. S hnevom som sa otočila na vinníka, ktorý sa... Videla
som dobre?! Hruď sa mu v rýchlom tempe dvíhala a klesala, za
rozčuľujúceho zvuku, ktorý sa nedal identifikovať inak ako smiech. On sa mi
vysmieval do tváre!
„Prepáč, vážne ma to mrzí,“ pauza, aby sa
mohol nadýchnuť, keďže sa zadúšal chichotom, „nechcel som.“ Smiech, smiech,
nádych, smiech.
„Nemal by som sa smiať, viem, ale...“
prstom si utrel slzu, ktorá mu vytiekla z oka.
„Ale čo?“ prižmúrila som nenávistne oči.
„Keby si videla ako si sa obliala,“ chytil
ho nový záchvat smiechu, keď si predstavoval ako mi voda tiekla z úst. Prečo
sa takéto neskutočne ponižujúce veci stávajú len mne?
Práve
vtedy ochrankár oznámil, že sa môžeme stretnúť so skupinou.
Pozrela som sa dole na svoje tielko, z ktorého
kvapkala voda a tvorila menšiu kaluž pri mojich nohách. Najhoršie bolo, že
aj keby som sa mala do čoho prezliecť, už by som nemala kedy. Mama bola niekde
v nedohľadne a mňa sa zmocnil hnev. Alebo skôr... pomstychtivosť.
Pozrela som sa na fľašku s vodou v ruke. V jedinej sekunde som
zvyšok tekutiny vychrstla na smejúceho sa chalana. Nepredpokladala som, že jej
tam bude ešte toľko. Jeho biele tričko sa mu prilepilo na hruď a z nohavíc
mu tieklo akoby sa mu stala „nehoda“. Všetko by som vzala späť v momente,
keď sa na mňa neveriacky pozrel. Hnev zo mňa vyprchal v mihnutí oka. Prečo
som to dopekla urobila?! Ja takéto veci nerobím!
„Luke!“ zakričal naňho niekto. Iróniou
osudu bolo, že ten, kto naňho kričal, a vzápätí stál vedľa neho so
škodoradostným úsmevom, bol ten čiernovlasý chlapec, ktorý sa mi páčil. To naňho
som mala vyliať vodu.
„Nevydržal si to na záchod?“ škeril sa
Lukov kamarát.
„Sklapni Calum,“ zamračil sa naňho Luke.
„A ani ty si to nevydržala,“ Calum zameral
svoj pohľad na mňa. A nielen on. Ochrankári na nás začali hádzať podozrivé
pohľady. Toto bolo čím ďalej, tým horšie. Práve teraz som bola šťastná, že mama
niekam odbehla. Určite by sa na mne bavila aj ona.
„Vážne si ma práve obliala studenou vodou?“
zmrazil ma pohľadom Luke. Všetky stopy po jeho chichotaní stíchli.
„To isté sa ťa môžem spýtať aj ja,“ bránila
som sa. Založila som si ruky na hrudi, no hneď som ich dala dole. Malo to totiž
rovnaký efekt, ako keby som si tričko žmýkala.
„Nespravil som to naschvál,“ zasyčal.
„Ale smial si sa ako pomätený. Ako sa teraz
môžem čo i len pozrieť na členov skupiny. A to mám napísať hlúpu
recenziu,“ rozhodila som rukami, no poslednú vetu som si zamrmlala sama pre
seba.
Bola som prekvapená, že nás zatiaľ ochrankári nevyhodili.
„Ľudia,“ začal sa pri nás smiať niekto
ďalší, „toalety sú iným smerom.“
Otočila som hlavu, s úmyslom povedať
ďalšiemu prizerajúcemu niečo uštipačné, no môj pohľad padol priamo na Chrisa
Martina. Toto nie je možné! Vnútri som začala plakať, kričať a biť hlavou
o stenu, no navonok som naňho hľadela ako zmätené žriebä. Aké patetické.
„Luke, od teba by som to vážne nečakal,“
oslovil Chris Luka a celým telom mu triaslo od smiechu. Tak ako aj
Calumovi. Ak som vyzerala vyjavene doteraz, nechcela som si predstaviť svoju
momentálnu grimasu. Chalan, na ktorého som vyliala vodu sa pozná so skupinou
Coldplay? Teraz ma rozhodne vyhodia.
„Potreba je potreba,“ usmial sa Luke. Vystrel
ruky k Chrisovi akoby ho šiel objať. Ten sa rýchlo uhol všetkej tej
záplave. „Tuto s kamarátkou sme sa veľmi nepohodli,“ silene sa zasmial
Luke.
Preboha! V hlave sa mi rozsvietila žiarovka. Veď aj ja ho odniekiaľ
poznám. A určite poznám aj Caluma.
„Gaia, čo sa ti stalo?“ mama bežala naproti
mne s balíčkom slaných čipsov. Čím ďalej, tým horšie. Bohužiaľ, jej
pozornosť sa neukotvila na mne. Premiestnila sa na troch mužov vedľa mňa.
„Vy ste z 5 seconds of summer!“
usmiala sa na Luka a Caluma. Hodila mi mobil. „Gaia, vyfoť nás.“
V tejto
absurdnej situácií som jednoducho zobrala mobil a fotila. Tak či onak som
nemohla spraviť nič, čo by bolo trápnejšie či nepríjemnejšie ako to, čo už som
zapríčinila.
„Chlapče, mal by si sa prezliecť, nech
niečo nechytíš,“ potľapkala rukou Luka po chrbte, čo pre ňu muselo byť naozaj
ťažké, keďže sme obe boli vysoké najviac meter šesťdesiatpäť.
„My sa ešte nepoznáme,“ v rekordne krátkom
čase sa premiestnila ku Chrisovi. „Volám sa Veronica Daniellsová.“
Chris jej naprv podal ruku, no mama sa k nemu naklonila a familárne
ho objala.
„Chytili ste ma práve za zadok Veronica
Daniellsová?“ Chris sa na ňu zahľadel s neveriacim úsmevom.
Ahoj , tvoj blog som našla dnes cez jednu babu :D a je to celkom zaujímavé :) len tak ďalej pokračuj a neprestávaj ;)
OdpovedaťOdstrániťAsi viem cez koho :) vďaka, si zlatá :)
OdstrániťChrisa Martina by som za zadok nechytila.
OdpovedaťOdstrániťPlus, rozhodne by som na Luka vyliala vodu, keby mal biele tričko, len tak ďalej, dievča, páčiš sa mi.
Mimochodom, drahá G, dúfam, že si sa už rozhodla pre exotické meno a aj pre to, s kým bude žiť.
Oh, jasné, aj ja teba, drahá G.
Neverila by si, ale Chris Martin je pre niektoré ženy neskutočne príťažlivý. Lari, ty máš exotické meno sama od seba ♥
Odstrániť